Veľký Rozsutec
| Veľký Rozsutec | |
| vrch | |
 Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Dolný Kubín |
| Obce | Terchová, Párnica |
| Časť | Rozsutce |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Podcelok | Krivánska Fatra |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 1 609,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′54″S 19°05′55″V / 49,2316°S 19,0985°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie hronikum, fatrikum |
| Najľahší výstup | po  značke zo Štefanovej cez Medziholie
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Veľký Rozsutec | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Rozsutec (1 609,8 m n. m.[1]) je výrazný vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria v jej hlavnom hrebeni, približne 5 km východne od Terchovej.[2] Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku.[3] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Rázovitý vrch sa nachádza na severnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Krivánska Fatra a jej atraktívnej časti Rozsutce.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Párnica[6], okrajovo severným úbočím aj Zázrivá. Najbližší vrchol v hlavnom hrebeni je južne ležiaci Stoh (1 607 m n. m.), západným susedom sú Boboty (1 085 m n. m.), severným Malý Rozsutec (1 343 m n. m.) a juhovýchodným Osnica (1 363 m n. m.).[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľký Rozsutec je výrazná skalnato-lúčnatá dominanta severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej časti Malej Fatry. Vďaka polohe, nadmorskej výške a skalnatému vrcholu je vrch výborný vyhliadkový bod. Len nepatrne nižší Stoh je oddelený výrazným sedlom Medziholie, severne susediaci Malý Rozsutec oddeľuje sedlo Medzirozsutce. Západnú časť masívu odvodňuje Stohový potok a jeho prítoky do Varínky a Váhu, východné potok Biela cez Zázrivku do Oravy.[2]
Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria a nachádza sa v logu Národného parku Malá Fatra. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato, rovnako živá bola legenda o ukrytom Jánošíkovom poklade.[7] V sedle Medziholie bola v minulosti horská chata pod Rozsutcom, v ktorej blízkosti sa nachádzal lyžiarsky vlek. 17. januára 1985 však na následky technickej poruchy vyhorela. Nová chata nebola postavená a dnes na tomto mieste vidno ostatky základov.[8]
Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 609,78 m n. m.[1], čím bola upresnená dovtedy uvádzaná hodnota 1 609,7 m n. m.[9]
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Je to charakteristický rozorvaný skalnatý vrch v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Typický dolomitový reliéf pozostáva z najrozmanitejších skalných foriem. Na jeho úpätí vznikajú sutinové kužele. Rozsutec svojou formou a výškou dominuje celému okoliu, najmä jeho 160 metrov vysoká západná stena. Vrch vznikol nasunutím chočského príkrovu na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu. Eróziou vznikol dnešný vrchol a skalné mestá v jeho okolí, ktoré sú najväčšie svojho druhu na Slovensku[3].
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Poloha výrazného vrchu na severovýchodnom okraji Krivánskej Fatry a jeho značná nadmorská výška ho predurčujú za obľúbený cieľ turistov. Ponúka ďaleký rozhľad na všetky smery, okrem juhozápadu, kde dominuje hlavný hrebeň s vyššími malofatranskými vrchmi. Mimo susedných pohorí je pri vhodných podmienkach pozorovateľný Vtáčnik, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry, Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské i Chočské vrchy či Javorníky, Súľovské vrchy a Kysuckú vrchovinu. Lúčanská Fatra je celá v zákryte a nie je tak viditeľná.[10]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra, veľkú časť masívu zaberá NPR Rozsutec.[2] Lokalita vyniká svojráznosťou a bohatstvom rastlinnej pokrývky a patrí k najbohatším botanickým lokalitám na Slovensku. Veľký Rozsutec sa do povedomia dostal v roku 1862, keď o ňom vo viedenskom časopise publikoval článok MUDr. Karol Brančík. Vyskytujú sa tu viaceré slovenské endemity.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Je výborným vyhliadkovým bodom so širokým kruhovým výhľadom. Susedí s vrchmi Malý Rozsutec (1 343,4 m n. m.) a Stoh (1 606,6 m n. m.), s ktorými ho spája hlavná hrebeňovka. Červeno značkovaný turistický chodník v úseku Medziholie – Veľký Rozsutec – Medzirozsutce je však z dôvodu ochrany prírody sezónne uzavretý v období od 1. marca do 15. júna[11].
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej značke hlavným hrebeňom:
- zo sedla Medziholie, kde sa križuje viacero značených trás
- zo Zázrivej cez sedlo Medzirozsutce
- po
značke zo Štefanovej cez sedlo Medziholie - po
značke:
- z Párnice cez sedlo Medziholie
- z Terchovej cez Jánošíkove diery a sedlo Medzirozsutce[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na vrch z Grúňa -
Turistický chodník na vrchole -
Výstup na vrchol zo sedla Medziholie -
Vrchol v zime, v pozadí Stoh -
Veľký Rozsutec Malá Fatra
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ a b MUNTÁG, Stanislav a kol.. Najkrajšie vrchy - Prírodné krásy Slovenska. [s.l.] : Dajama, 2007. ISBN 978-80-89226-31-3. S. 128.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ GARGULÁK, Jozef; KRIŽO, Vladimír a kol.. Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR. 2. vyd. vyd. Bratislava : Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1984.
- ↑ TOMIS, Boro. hiking.sk, 29.02.08, [cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Uzávery turistických chodníkov [online]. Varín: Správa Národného parku Malá Fatra, 31. 8. 2012. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Rozsutec
